India blog SVK

India Blog #17 [SVK]

7. března 2011 v 12:01 | posted by P.2K
Posledný deň nášho pobytu v Indii sa blíži. Premýšľam, či by som sem prišiel znovu. Posledné 3 dni boli tak plné udalostí, cudzorodé a intenzívne, že mi to pripadá oveľa dlhšie, ako v prostredí, na ktoré som zvyknutý v Nemecku, alebo paušálna dovolenka all inclusive. Nebolo to tu len o prezeraní pamiatok a pláži. Poznám teraz Indiu a Indov? Určite nie. Predstavujem si, že Ind navštívi Európu a prechádza len Gréckom a Albánskom. Potom vie toľko o Európe, koľko ja teraz o Indii. Za tri týždne sa človek ako turista pozrie, aj keď je tak priateľsky prijatý ako my, len na povrch. Všetko je viac alebo menej cudzie a človek sa pýta sám seba, prečo si Indovia nezľahčia život v mnohých praktických veciach (z pohľadu Nemca, samozrejme). Tento výlet do iného sveta s ľuďmi odlišnej reality na nás bude mať ešte dlho vplyv. Krútime hlavou nad mnohými nepochopiteľnými vecami, je nám však jasné, že aj my v našej vlastnej spoločnosti všetko nič alebo mnohé nevnímame tak, ako niekto cudzí. Časom sa menia dôležitosti a zvyk mnohé akceptuje.

India Blog #16 [SVK]

6. března 2011 v 15:10 | posted by P.2K
Now, after 22 days, got to know many new people and made friends, after a surprisingly cheap, often very high-quality food, on which a person has to get used to (but when he becomes friends with it, is the food much fun!), high temperature, flu, cought, many temples and huge wisdoms and experiences of missionaries, who travel across the land, and believe in more than one religion of various spiritual backgrounds - I could nominate an endless list of things, that fascinated me and at the same time had an impact on me - and finally I have to say, that I enjoyed my staying in South India very much.

India Blog #15 [SVK]

27. února 2011 v 11:15 | posted by P.2K
Sme naspäť v Mahalibalipuram. Posledné dni našej cesty pozostávali z typického navštevovania pamiatok a jazdili sme pri viac ako 25°C od palácov, ktoré vybudovali králi , po chrámy na uctievanie bohov, po sochy bohov, po hroby inkarnácií bohov. Ale okrem dojmu vysoko vyvinutého priemyslu opracovávania kameňov a hlbokej religiozite ľudí toho v nás kvôli krátkemu času a nášmu nízkemu vedomiu. Niekedy vyzeral nejaký chrám rovnako ako ten predtým, nasledujúci Krishna tak ako predchádzajúci a ďalší predavač pohľadníc, predavač fláut, alebo žobrák pred turistickými atrakciami rovnako ako všade inde.

India Blog #14 [SVK]

17. února 2011 v 13:55 | posted by P.2K
Máme problémy s pripojením na internete - sorry za žiadne update-i. Uploadnem sem preklady a fotky čo najskôr.

6 hodín, stále cestujeme. Od dnes rána 08:30 sme na cestách do Hampi. Rozbité ulice už nie sú nič špeciálne, oveľa viac ma mučí hlad, ktorý je však pri obrovských dierach v ceste ako po vojne blažený. Naši spolucestujúci si na okraji cesty dopriali nejaký snack, ale ja nedôverujem pouličným predavačom a rozhodnem sa nič nejesť, kým neprídeme do hotela.

Malé nákladiaky plné asi 30 školákov nám križujú cestu (volajú sa Tuktuky) v malých a veľmi chudobných dedinách, ktoré mi pripomínajú film "District 9". Každý tretí domček je pomaľovaný žiarivou farbou, v ktorej strede je logo Vodafonu. Vyzerá to, ako keby daroval Vodafone farbu na domy.

Medzi iným prechádzame aj územím so železnou rudou, ktoré pripomína trochu staré obrázky Porúrska - len s palmami ..

Po viac než 10 hodinovej ceste pri približnej rýchlosti 42km/h konečne dosiahneme cieľ - Hampi. A teraz konečne niečo zjesť!

India Blog #13 [SVK]

14. února 2011 v 13:59 | posted by P.2K
Z nášho džungľového campu sme šli ďalej do Katnataky, susedného štátu Tamilu Nandus. Náš cieľ je dnes Mysore, miliónové mesto so známym palácom, ktorý sme chceli navštíviť. Po prekročení hranice nám náš vodič vysvetľuje, že sa tu musia rešpektovať predpisy. Takže sa pripúta a vždy keď telefonuje, zastane na okraji cesty. Jazdíme cez banánové a kokosové plantáže a máme pocit, že je to tu oveľa čistejšie, okraje ciest sú takmer bez odpadkov. Každopádne to neplatí pre dediny a mestá, cez ktoré ideme, tie sú ako zvyčajne.

India Blog #12 [SVK]

12. února 2011 v 14:28 | posted by P.2K
Budík zvoní o 5:30. Je ešte tma. Chceme sa dnes zúčastniť prechádzky cez džungľu. Krátko po šiestej prichádza Jeep, ktorý nás má vziať. Ideme približne 5km a stretneme sa s našimi dvoma vedúcimi. Odkedy pred dvoma rokmi rozdupal slon jednu Francúzku aj s jej synom, musia vždy chodiť dvaja vedúci výpravy. Džungľa, na tomto mieste skôr istý druh stepi, sa ozýva zvukmi budiacich sa zvierat a takisto naplno pustenou indickou popovou hudbou, ktorá sa odráža tu v kotline od horských strání.

India Blog #11 [SVK]

12. února 2011 v 14:16 | posted by P.2K
Dnes by mala cesta pokračovať len nejakých 100km ďalej. Plánujeme na ňu však 8 hodín. Predtým, než to začne chceme ešte skúsiť zohnať jablká a možno aj pár croissantov. Hotel leží v strede mesta a mne chýbajú slová, aby som popísal, aká je tu doprava, hluk, chaos. Je 9:30, slnko páli a výfukmi zaťažený vzduch má približne 25°C. Na našej strane cesty je medzi ulicou a jej krajom otvorený kanál, v bočných pruhoch ponúkajú predavači melóny, použité detské topánky, opekané chili papričky? a podobné. Na opačnej strane ulice sú na sebe nalepené mnohé obchodíky všetkých druhov, každý široký možno 4m, či ide o obchody s čajom, s mobilmi, sladkosťami, alebo o zlatníctvo. Včera večer sme boli v lekárňovom obchode (naschvál nehovorím lekáreň, pretože to žiadna nebola - skôr niekto, kto vlastní lieky a predáva ich) kúpiť nejaké zmierňovače kašla. Predavač musel najprv z fľaštičky oprášiť prach. Udržiavať v tme a pri teplote pod 25°C , oboje sa pri tom zanedbalo. Báli sme sa, ale ťažký kašel, ktorý som medzitým dostal to prehlasoval. To čo sme dnes ráno hľadali sme nenašli a tak ideme naspäť k autu.

India blog #10 [SVK]

10. února 2011 v 20:59 | posted by SekSonka
Naše GPS nám ukazuje, že máme priemernú rýchlosť približne 42km/h. Tým pádom potrebujeme na našu cestu 480km do cieľa približne 12 hodín. Ideme siedmi v Toyote Innove, istý druh VW Sharanu po japonsky, čo ale znamená, že si minimálne tri osoby musia deliť sedačku. Nejako sa to dá. My, to sme okrem vodiča Klaus, Jan David a ja, ešte Santosch a Aschat, veľmi tichý 15 ročný chlapec z nefungujúcej rodiny, ktorému chce Klaus pomôcť mať vyhliadky to budúcnosti.
David sa mal ráno celkom dobre, ale v priebehu cesty po typických indických raňajkách, pri ktorých snívame o čerstvých žemličkách s maslom, o Nutelle a vajíčku na tvrdo, je stále slabší a slabší. Zaťažujú ho aj neustále ťažké záchvaty kašľa. Šofér Sanjey, zároveň aj nás cestovný vedúci stále zastavuje, buď aby nám ukázal nejakú pamiatku, alebo aby si s nami vypil v jednej z kaviarní čaj. Jedna zastávka je hadí chrám, v ktorom už stáročia rastie mravenisko bielych mravcov, ktoré slúžia rôznym hadom ako potrava. Preto sú okolo chrámu malé otvory, cez ktoré sa môžu dostať hady dnu a znovu von. Hneď vedľa chrámu je strom, ktorého listy vylučujú uzdravujúce arómy, ktoré robia dobre najmä novorodencom. Preto behávajú novopečené matky s ich kojencami okolo stromu a hojdajú deti vo svojich šatkách, ktoré priviazali na konáre stromu.

India Blog #09 [SVK]

8. února 2011 v 18:43 | posted by P.2K
David sa má veľmi zle. Nemôže rozprávať, má teplotu a kašle. Hindu-svatbu sme dnes ráno zrušili z našich plánov. Privediem ho ku čaju a k toastu tu v strešnej reštaurácii, aby nebral antibiotiká na prázdny žalúdok. Má sa potom ešte horšie a znovu si ľahne.
Elektrický prúd, ktorý je väčšinou denne vypnutý len od 7:00 do 9:00 chýba celý deň, v celom meste. Údajne kvôli opravným prácam na elektrickom vedení. Niektoré väčšie obchody používajú vlastný generátor na svoje chladničky a kasy. Aby som si vybral peniaze z banky, zavedie ma Santosch na motorke do jednej banky cca 15km vzdialene a do stredu ničoho. Dvaja strážnici s puškami v pozore pri automate. Prísne na nás pozerajú, ale bez slova ma pustia do malej miestnosti. Tu čítam na papieriku prilepenom na automate, na ktorom je rukou napísané v tamilických znakoch rada, že maximálny výber peňazí je dnes 4000Rs (cca 65€). Zavediem kartu dnu, automat sa spýta na reč. Bohužiaľ nesúhlasia odpovedné symboly na obrazovke s gombíkmi naboku, takže zvolím zlý jazyk. Pri ďalšej otázke nerozumiem ani slovo a čakám príliš dlho, takže automat znovu moju kartu vystrčí. Znovu ju tam zastrčím a tento krát zvolím správnu reč. Automat si vyžaduje môj pin a ukazuje možnosti "Continue" a "Cancel". Vyberiem možnosť "Continue", čím sa program opäť s hlásením chyby preruší. Cez dvere môžem vidieť, že strážnici pozrú najprv na mňa a potom na seba. Ešte raz zastrčím kartu dnu a zadám pin skôr, ako si hocičo zvolím. Zjaví sa 8 nových možností výberu od zmeny pinu a až po založenie depotu. Nerozumiem ani slovo a chcem zvoliť čo najmožnejšiu odpoveď, keď sa automat znovu zosype, bol som príliš pomalý. Jeden strážnik zaklope na dvere a spýtavo na mňa pozerá. Dvihnem palce a umučene, ale dôverne sa usmejem. Takže ešte raz, potím sa? Tento krát sa to podarí a automat vydá peniaze. Opustím miestnosť a narazím na strážnika, ktorý oboma rukami objíma svoju zbraň a pýta sa ma, či som v poriadku a či som dostal svoje peniaze. Potvrdím, zaželám mu pekný deň a som rád, že som odtiaľ znovu vonku.

India Blog #08 [SVK]

7. února 2011 v 12:26 | posted by P.2K
David sa cíti ešte stále veľmi slabo. Až do večera trávi svoje narodeniny v posteli. Našiel som jednu lekáreň a zohnal som tabletky, niečo podobné antibiotikám, okrem toho aj supermarket s jablkami a jablkovým džúsom, niečo čo Davidovi veľmi chýba, tak ako aj jogurt, čierny chlieb a syr. Niečo také som ešte nájsť nevedel.
Predobedom Klausa navštívi Sanjey, náš šofér na tour do Hampi. Vysvetľuje nám svoje plány, opisuje rôzne zastávky, ktoré chceme navštíviť. Hotelová izba, vstupenky, povolenia atď. zorganizuje on. Okružná jazda trvajúca cca 10 dní bude mňa s Davidom stáť 800 Eur.
V meste som našiel práčovňu. Ak tu človek vlastní jednu práčku, môže si otvoriť práčovňu. Žehlí sa žehličkou z dreveného uhlia od babičky z 1925 roku. Váži cca 6kg. Vlastník nám vyžehlí a operie naše veci, ktoré som mu odovzdal v žltom sáčku, teda aspoň dúfam.
David dostáva zo všetkých strán priania na jeho narodeniny. Najviac prekvapený a dojatý je zo Santoscha, ktorý sám nič nevlastní, príde aby zistil aký je jeho zdravotný stav a dá mu tričko ako darček.

India Blog #07 [SVK]

7. února 2011 v 12:14 | posted by P.2K
Dnes sme boli v škole pre deti "nedotknuteľných", jednej z najnižších vrstiev (kasty) v oficiálnom už neexistujúcom indickom zozname kást. Túto školu pred pár rokmi založila pani Mallavizhi. Predtým založila aj školu pre deti strednej vrstvy cca 12km vzdialenú, kde sú rodičia schopní platiť školné.

India Blog #06 [SVK]

6. února 2011 v 20:55 | posted by P.2K
Zastihlo nás to, cítime sa ubito a vyčerpane, máme silné bolesti hlavy a ja mám teplotu. Gopi nás zobudil o šiestej ráno, pretože ma chcel vyzdvihnúť na jógu, ale musel som to zrušiť. Klus, ktorý bojuje s kašlaním, nám rozpráva, že toto miesto obchádza prechladnutie. Celý deň ostávame na izbe a v posteli. Neskôr sa o mňa stará Gopi, masíruje mi spánky, zaobstaral nám lieky a ostáva pri nás.

India Blog #05 [SVK]

6. února 2011 v 15:26 | posted by P.2K
Ja sa mám lepšie, David nie. Okrem teploty má ešte aj bolesti hrdla a kašle. Na ôsmu sme dohodnutí s Klausom, nejaký šofér nás odvezie do Auroville. Tam sa chceme zúčastniť meditácie v chráme a vyzdvihnúť Jana, zverenca Klausa. Bohužiaľ prídeme až krátko po 9 hodine, čiže tým pádom príliš neskoro na ceremóniu, ktorej sme najprv nepridávali žiaden vyšší význam.

India Blog #04 [SVK]

3. února 2011 v 15:47 | posted by P.2K
Konečne som sa dokopala k tej slovenskej verzii. Včera som to mala celé preložené, ale omylom som to premazala nižšie zverejnenou anglickou verziou (JA IDIOT!!), takže som mala malý záchvat zúfalstva a včera sa mi to nechcelo znovu prekladať, ale dnes som to konečne dokončila :)

Kamaráti nás vyzdvihli na letisku v Chennai a prvú vec, ktorú sme sa naučili bolo, že dopravné predpisy, semafory, obmedzenia rýchlosti a podobné každodenné pravidlá nezodpovedajú indickej mentalite. Brzdia len keď sa v polovici cesty vynorí krásne kanálové potrubie, alebo kvôli kravám. Takisto nás zaujali mnohé nedokončené ulice, budovy, byty a hranice, ktoré vyzerali, akoby sa robotníci ešte nevrátili z obednej pauzy. Naša 50 minútový cesta sa teda rovnala simulácii Roller Coaster Tycoon.

India Blog #03 [SVK]

2. února 2011 v 15:46 | posted by P.2K
Po 17 hodinovej ceste (z toho 10 hodín 30 minút strávených v lietadlách) sme prišli do cieľového miesta Mahabalipuram. To čo sa dovtedy stalo sa pokúsim zhrnúť pár obrázkami a komentármi.

India Blog #02 [SVK]

31. ledna 2011 v 20:58 | posted by P.2K
Dnes večer o 4:45 chceme vyraziť na letisko v Hamburgu - pekne skoro .. Preto som sa rozhodol, že dnes pôjdem spať medzi 21/22 hodinou, aby som sa minimálne ešte upokojil, predtým než poletím s Jet Aiways do Chennai. Úprimne povedané som sa ešte vnútorne poriadne nepripravil na takú rapídnu zmenu teploty. Myslím, že moje telo pochopí, čo sa deje až keď budeme na mieste. Našťastie sa dostaneme do nášho cieľa v noci, vtedy tam bude tak 20 stupňov - príjemne chladno, povedal by som :)
Nasledujúci príspevok sem pridám z 10.000 km vzdialenosti. :)

panik-musik.blog.cz

India Blog #01 [SVK]

31. ledna 2011 v 9:52 | posted by P.2K
"No konečne!" povedala jedna kamarátka keď som jej hovoril, že sa to už budúci Utorok všetko začne. Je celkom zaujímavé pozorovať, ako sa aké neurčité prianie po menení tapety, hnaný vnútorným nepokojom a strachom zostať stáť a niečo zmeškať, zmení v konkrétnu cestu.

Ako tak často v mojom živote zisťujem, ako veľmi osud? Alebo vesmír? pomáha zmeniť myšlienku na čin. Myšlienka sa volala cestovať. Ale kam? A s kým? Sám? Prečo nie? Zrazu som stretával neustále ľudí, ktorí cestujú po svete s ruksakom, ktorí hneď po škole na jeden alebo dva roky robili Work and Travel (práca a cestovanie), študovali v zahraničí, alebo hneď po výučbe sa zamestnali v zahraničí. Pripadal som si akosi zaostalo. Ale kam by som mal teda ísť? A kedy?

Prvý krok sa volal očkovanie. Na otázku lekárky, kam chcem cestovať, pretože od toho predsa záviseli očkovania, som odpovedal že Ázia, alebo Južná Amerika, alebo niečo také. Tento výrok mi vystačil akurát tak na injekciu proti hepatitíde. Kamaráti plánovali cestu na dva roky s VW-autobusom cez Južnú Ameriku (www.heuteblau-morgenblau.de), to sa mi zdalo celkom fajn, ale malá vedomosť španielčiny ma prinútila rozmýšľať. Kamarát mal indických kamarátov, ktorých sem-tam navštevoval a túto zimu tiež. To bolo ono. Ideálne ako začiatočný a konečný bod môjho objavovania sveta preč z Neumünsteru. Takže by to mala byť India. Tak sme začiatkom Septembra rezervovali let.

A teraz sa to má už zajtra začať. Čakajú nás teploty okolo 30°. Čo by sme si mali vziať so sebou? Najprv som si kúpil veľký kufor. Indický kamarát mi pár dní potom zdelil, aby som si vybral len nejakú cestovnú tašku, pretože hrozí zápcha v kufri nášho indického auta. Takže znovu zaobstarať si cestovnú tašku a teraz si uvedomujem, že aj tá je príliš veľká. Spodné prádlo na týždeň, sprej proti komárom, tabletky na hnačku a krém proti slnku mi nezaberajú veľa miesta. Potrebujem žehličku? Radšej nie.

Utešujem sa myšlienkou, že si v Indii poriadne nakúpim, potom bude mať tá taška význam. Teším sa na slnko a teplo, aj keď aj zima má svoje pekné stránky.
panik-musik.blog.cz
Einfelder See im Winter

Ako sa pripravujem na cestu do Indie? 4 týždne bez európskych štandardov? Takmer vôbec neviem, čo nás očakáva :-) Ideme dvaja, môj otec a ja, za jedným kamarátom do Mahabalipuram - to viem.

Zbalil som si pár aspirínov, niekoľko fľašiek so sprayom proti komárom (s veľmi výstižným názvom "Anti-Brumm!"), oralpädon a ešte niekoľko ďalších liekov, a tak sa cítim dostatočne ozbrojený na každú situáciu :-)
panik-musik.blog.cz
Ďalej som si tiež zaobstaral klobúk, pretože sa hovorí, že v okolí Madrasu je vo februári obzvlášť teplo, hlavne pre stredo-/severoeurópana :-) Pri 95% vlhkosti vzduchu potom človek tých 30 stupňov pravdepodobne naozaj pocíti. Mohol som si nechať ešte aj trochu podstrihnúť vlasy..
panik-musik.blog.cz
Môj kufor ešte stále balím - pár svetlých tričiek, 2 krátke nohavice, spodné prádlo, sandále (tenisky mám práve na sebe), pár keksov ako medzi-jedlo, 1 uterák (nikdy nevieš?!), môj kultúrny balíček. Rozhodli sme sa radšej častejšie prať, ako brať si so sebou oblečenie na 24 dní, pretože budeme veľa cestovať a tak bude lepšie nemať so sebou prebytočný náklad. V každom prípade ma bude sprevádzať môj ruksak, preplnený mojimi maličkosťami - sluchátka, kamera, fľaša vody, a samozrejme aj GPS.

Zajtra ešte spravím pár posledných nákupov, aby som ešte obstaral veci, čo mi chýbajú - kto vie, čo mi v ALDI ešte spontánne napadne.. :-D

Všetko jasné.. vpred!

 
 

Reklama